Realita v mojich očiach

Každé ráno sa zobúdzam s pocitom... možno očakávania v lepší dnešok, možno s pocitom menejcennosti atď. Hlavnou prioritou by ale malo byť, či dnes spravíte nejakého človeka šťastným, alebo len pomôžete v núdzi. Napríklad: Dnes - neurobila som nič čo by sa mohlo zapísať do knihy rekordov v obetavosti, ale ani som neublížila ( myslím - hranie sa s mojím kocúrom je veľká obeta, ak máte k nemu grátis aj pazúriky ). Netvrdím teraz, aby ste okamžite vstali, vyšli na ulicu a prihodili každému bezdomovcovi jedno euro. Chcem tým len povedať, že aj pomoc psychická, teda keď pomôžete slovami, sa ráta. Niekedy možno ešte viac ako iné veci :)